Mám to tu rád, tak normálne

Autor: Matej Sudor | 13.5.2012 o 13:00 | Karma článku: 14,17 | Prečítané:  1414x

Už som videl dosť krajín. Na východe, západe, na juhu aj severe. Exotických, aj tých nám bližších. Všetky sú niečím výnimočné, zaujímavé, krásne a majú aj svoje negatívne stránky. Mal som aj to šťastie, že som žil v cudzej krajine. Rovno v tej najlepšej. V Kanade, v meste s najvyššou životnou úrovňou na svete, vo Vancouvri. A bolo mi tam dobre, nie že nie.

Ale všetkým tým cestovaním som zistil jednu veľmi dôležitú vec. Že Slovensko mám rád. Tak normálne, úprimne. Že sem patrím a že tu je môj domov. So všetkým zlým aj dobrým. Nemám ho rád tak nacionalisticky ako Slota & spol. Nemyslím si, že sme lepší ako Maďari, Mongoli (v Mongolsku som bol a fakt nie sme lepší) či Eskymáci. A nie sme ani horší ako Nemci, Nóri, či Američania. A zistil som ešte jednu veľmi prekvapivú vec. Že všetci ľudia sú v podstate rovnakí. Vo svojich trápeniach aj radostiach a divili by ste sa, aké sú si podobné.

Jasné, máme tu aj dosť bordelu na tom našom dvorčeku a vo Vancouvri veci jednoducho fungujú lepšie. To je fakt. Ale aj tak som sa sem vrátil a určite sa sem budem vracať vždy, lebo viem, že sem patrím. Kanadské a iné hory (americké, mongolské, marocké, arménske indické a neviem, kde všade v horách som ešte bol) sú krásne, ale len v tých našich Tatrách Matrách Fatrách sa cítim tak ako sa cítim. Viem, že Američania sa na mňa budú v obchodoch a na uliciach viac usmievať, ale viem aj to, že ten úsmev nie je natoľko úprimný ako ten slovenský, aj keď menej častý. A už aj tí naši čašníci sa usmievajú častejšie sa mi zdá.

Cestovanie mi tiež umožnilo pozrieť sa na nás objektívnejšie a menej zaujato a tak si uvedomiť aj tú našu horšiu stránku mince slovenskej. Ak by som nás mal definovať jedným slovom, povedal by som som, že sme takí "malí". Závidíme si navzájom aj nos medzi očami. Nadávame vo veľkom na Cigáňov, že kradnú, ale ruku na srdce. Slováci nakradli toho viac ako tí naši Cigáni v celej svojej histórii aj budúcnosti. Viac rozprávame ako konáme. Hlavne v krčme, to nám ide. A stále si neuvedomujeme, že za to ako to tu vyzerá si môžeme my sami.

Ale ja som optimista. Vidím, že sa tu dejú aj dobré veci. Nevidím to síce vo večerných správach, ale ľudia si sami čistia svoje okolie od odpadkov, je tu mnoho dobrých iniciatív, ktoré sa snažia, aby sa nám tu žilo slobodnejšie a krajšie, dokonca sa mi zdá, že aj tých náckov je stále akosi menej. Slota, Mečiar a SMK už nie sú pri koryte. 99% z nás neuverilo 99% a tak ďalej a tak ďalej. A verím, že raz bude doba, keď aj nad Čechmi v hokeji budeme vyhrávať.

A mohli by sme sa mať aj lepšie, to je isté. A viem aj ako na to. Tak, že každý začne sám od seba. Že si vstúpi do svedomia a spýta sa seba samého, čo malé môže urobiť, aby tu bolo lepšie a krajšie. Bolo by fajn tiež nerobiť to, čo sa tu deje a na čo všetci nadávame. Zamiesť si špinu najskôr na svojom dvorčeku. To na začiatok postačí. A čo som vlastne chcel povedať týmto trochu prostým blogom? Vlastne nič také dôležité, len sa verejne priznať, že to tu mám rád, tak normálne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?