Lousiana

Autor: Matej Sudor | 23.3.2011 o 20:08 | (upravené 23.3.2011 o 21:59) Karma článku: 5,81 | Prečítané:  949x

Po dlhom case som sa opat konecne donutil k sadnutiu za pocitac, aby som pokracoval v pisani blogov. V tejto chvili som v Mexiku, vo Veracruz a medzi poslednym blogom a dneskom ubehlo vela casu. Videl som vela miest, stretol vela ludi, zazil toho dost a bola by skoda, keby som o tom nenapisal.

Takze myslim, ze som rperusil pisanie niekde v momente, ked som odchadzal z New Orleans. Teraz uz mozem jednoznacne povedat, ze ''nastastie'' sa mi tam nepodarilo predat bicykel a ''musel'' som teda pokracovat dalej v mojom ''unavnom'' putovani s nie uplne jasnym cielom. Po prvotnom nadseni z myslienky u Brandona v Atlante, ze si proste kupim lacny bicykel a prejdem na nom cely americky kontinent az na juh Tierra del Fuego, som uz zacal uvazovat triezvejsie. Mojim novym, snad realnejsim cielom malo byt zapadne pobrezie, westcoast, niekde na juhu Kalifornie.

Po par dnoch couchsurfovania v New Orleans, pocas ktorych som si trochu oddychol, zcivilizoval sa a dal bicykel do poriadku, som sa pohol dalej. Smer zapad. Dufal som, ze slova mojho couchsurfera Aarona o  dlhotrvajucih a vydatnych dazdoch, ktore touto rocnou dobou zvyknu byt v Lousiane sa nenaplnia a tento rok prsat nebude. Ani nemoze, lebo na dazd som nebol vybaveny ani pripraveny. Ako som pisal v predoslom blogu, myslienka, ze pojdem dalej na biku ma napadla nahle a spontanne a cela priprava mi trvala nejake tri styri dni.

Po dvoch dnoch som prisiel do Baton Rouge, kde som mal dohodnuteho dalsieho couchsurfera. Dedo, ktoreho som sa spytal na cestu, ked som prisiel do mesta ma poslal az na druhy koniec mesta. Po nejakych 12 milach neuveritelne preplnenej cesty, dopravnej tepny mesta som sa opat spytal na cestu, tentokrat nejakych chlapov na pumpe. ''To si uplne zle kamos. Musis sa vratit odkial si prisiel, na zaciatok mesta.'' V tej chvili som uprimne preklinal senilneho starca, ktory si mozno ani nepamata, kde zaparkoval svoje auto a seba, ze som taky blbec, ze som sa riadil jeho instrukciami. Takze naspat cez vsetky tie semafory, krizovatky, popri plynulom prude smradlavych aut a smogu. Baton Rouge vyzeral akoby sa toto mesto prave narodilo a budovalo, zazivalo stavebny boom, proste sa do seba sameho nezmestilo. ''Po hurikane Katrina sa sem zacali masovo stahovat obyvatelia New Orleansu, takze teraz sa vsade stavia, opravuju a rozsiruju cesty, stavaju nove stvrte, aby zvladlo ten naval ludi.'' Oboznamili ma so situaciou chlapi z pumpy. Nic ine mi nezostavalo, len sadnut na bike a vratit sa odkial som prisiel.

V Orleanse som si povedal, ze budem viac couchsurfovat, lebo cely usek cesty z Atlanty az do New Orleans, ktory mi trval 13 dni, som spaval len v stane a sprchu som mal tusim len raz. Ak nepocitam prekvapive zmoknutie v Mississipi. Jedna sprcha za 13 dni, to je predsa len trochu malo. V Baton Rouge som len prespal. S mojim hostitelom, nejakym mladym chalanom, ktoreho meno si uz ani nepamatam, som sa stretol len na kratku chvilu rano, ked som bol uz na odchode. CElu noc bol prec, niekde v ateliery, ci co, ale s jeho priatelkou som si vecer pri pive na balkone prijemne pokecal. Opat som sa raz vyspal v posteli. Ak ste niekedy nahodou cestovali na bicykli, alebo spali dlhsiu dobu na karimatke v stane, ocenite taku trivialnost ako poste, tecucu vodu, trochu pohodlia.

Dalsou mojou planovanou zastavkou bol Beaumont, tesne za hranicou Texasu. Lousiana je rovinanta, pocasie mi prialo po cely cas, az na jeden den, ked som prave prekrocil hranicu. Moje vtedajsie pocity celkom vystihuje par riadkov, ktore som si 24. novembra zapisal do dennika:

''Dni na biku vyzeraju v podstate rovnako. Uz som si vytvoril urcity rezim a stereotyp. Cez den sa snazim prejst co najviac. Vela zavisi od toho, ci fuka vietor alebo nie. V protivetre s nalozenym bicyklom je to brutal. Pocasie mi zatial praje a Aaronove slova sa zatial nenaplnili. Ale aj bez dazda je prilis vlhko a sparno. Dni su na tuto rocnu dobu nadpriemerne teple. Denne musim bypit 5 az 6 litrov vody. A vecer aspon jedno pivo, samozrejme. Dni su kratke a preto sa ich snazim vyuzit v plnej miere. Vstavam za usvitu, rychlo sa naranajkujem, pobalim mokry stan a veci a sadam rovno na bike. Obedy som uz vypustil, lebo zabera dost casu, za ktory mozem rpejst par mil navyse a po jedle som unaveny a slape sa tazsie. Ca sa tyka mojho psychickeho rozpolozenia, nachadzam sa niekde medzi umyslom zahodit, predat, jednoducho zbavit sa bicykla, vykaslat sa na tuto drinu a pokracovat dalej ''normalne'' pohodlnejsie, civilizovanejsie. Tieto marnomyselne feelingy, tato chut vztycit bielu zastavu, na mna prichadzaju zvycajne vecer, potom co sadne noc. Ked sedim sam pri stane, uz som navecerany, v ruke drzim pivo a fajcim jednu z troch styroch dennych cigariet, som spoteny, unaveny a spinavy. Zacinam sa uz rozpravat sam so sebou. Este k tomu v Anglictine. Neviem, ci sa mam z toho smiat alebo rozmyslat nad navstevou cvokara. Druha strana mince mojho psychickeho rozpolozenia je podstatne pozitivnejsia. Rano vzdy vyjde slnko, sadnem na bike a v den ako ten dnesny, ked sa mi vietor opiera do chrbta, ubudne aut, na oboch stranach cesty les, slnko mi svieti vysoko nad hlavou, ludia z aut mi mavaju a zdravia ma, pustim si nejaku dobru hudbu, aby som to este vylepsil a precitujem celym telom az po malicky na nohach tieto momenty dokonalosti. Pocity uplnej slobody, volnosti, bytia sam sebou. FREEDOM! Opustia ma porazenecke vecerne myslienky a verim si, ze to dotiahnem az na ten westcoast.''  

IMG_7932.JPG

IMG_7916.JPG   

IMG_7927.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?