Už som videl dosť krajín. Na východe, západe, na juhu aj severe. Exotických, aj tých nám bližších. Všetky sú niečím výnimočné, zaujímavé, krásne a majú aj svoje negatívne stránky. Mal som aj to šťastie, že som žil v cudzej krajine. Rovno v tej najlepšej. V Kanade, v meste s najvyššou životnou úrovňou na svete, vo Vancouvri. A bolo mi tam dobre, nie že nie. pokračovanie článku
Do Atlanty som prišiel pred pár dňami navštíviť môjho dobrého kamaráta Brandona. Jedno poobedie som sa zobudil v basemente jeho domu po ďalšej prežúrovanej noci. Už tretej v poradí. Pretrel som si zalepené oči. Moje telo bolo stuhnuté a dotlačené od tvrdého matraca, na ktorom som spal. Nechcelo sa mi ísť hore, len som apaticky ležal na chrbte a prázdnym pohľadom som neprítomne zazeral na tmavý strop. pokračovanie článku
V lietadle na mňa dolieha celá ťarcha môjho rozhodnutia. Rozhodnutia, ktorým opúšťam môj doterajší život. Všetky istoty, pohodlie a mojich blízkych nechávam za sebou a idem v ústrety neznámu. Pocit ľahkosti a pozitívnej energie z posledných dní pred odchodom teraz vystriedala akási naliehavosť a stiesnenosť. Myseľ pracuje na plné obrátky. Neustále preberá zo všetkých strán, či som sa správne rozhodol, či som predsa len nemal radšej zostať doma. Či to musím riešiť takto radikálne, veď svet sa dá vidieť aj postupne, v menších krokoch. Cítim totálnu osamelosť. Už tu nie je nikto. Som tu len ja a môj život, moja cesta. Na jednej strane všetky tieto malomyselné myšlienky vo mne vyvolávajú úzkosť, na strane druhej cítim život a bytie v jeho čistej čírej podobe. Toto sa dá nazvať hocičím, len nie nudou a otupelosťou, ktorá ma verne sprevádzala posledné roky. Vypínam svoju myseľ a kompletne sa ponáram do prítomného momentu. Pozerám sa malým okrúhlym oknom pod seba na pokojný nedozierny atlantický oceán a upokojujem sa aj ja. pokračovanie článku
V spetembri 2010 som sa vydal na cestu, ktorá v mojom živote znamená veľa. Istým spôsobom som na nej stále, aj keď fyzicky som už doma a veľa spomienok už vybledlo a vyprchalo. Včera som po dlhej dobe znovu otvoril môj starý značne opotrebovaný a vskutku cestovateľský denník, ktorý mi pred cestou darovala jedná dobrá priateľka. Čítam si dažďom rozpité riadky, ktoré som vtedy písal, ponáram sa do spomienok a opäť sa vydávam na cestu. Tentokrát s istým nadhľadom vytvoreným odstupom času, ktorý som vtedy ešte nemal. Vtedy bolo všetko akútne prítomné a reálne... pokračovanie článku
Zaujíma ma mayské proroctvo ohľadom roku 2012 a celá tá vec okolo konca sveta. Koho nie? 21. december sa nezadržateľne blíži a bolo by dobré vedieť, či sa vôbec oplatí kupovať vianočné darčeky. Už dávnejšie sa mi dostala do rúk jedna kniha, ktorá vo mne ..."zarezonovala". Jej názov je "Tajomstvo starých Mayov - Kniha osudu", ktorej autorom je Carlos Barrios, historik, antropológ, šaman a člen mayskej rady starších, ktorý svoj život zasvätil pochopeniu mayskej civilizácie, kultúry a spiritualite. pokračovanie článku
Pán Ronec, pán Furin, pani Štefaničková a ostatní, ktorých sa to týka, v prípade, ak toto je pravda a skutočne ste dostali uvedené odmeny, vyzývam Vás, aby ste ich darovali (alebo aspoň primeranú časť - 50% a viac) tam, kde sa skutočne zídu. Ubezpečujem Vás, že to nie je závisť, čo ma donútilo napísať túto výzvu. Je to len do neba volajúca amorálnosť v dobe, keď nie sú peniaze už skoro na nič, a keď aj ľavicová vláda, bude musieť uťahovať opasky. pokračovanie článku
Viem, že tento blog nie je zďaleka prvým príspevkom k tejto téme. Dokonca už aj náš opäťzvolený a v súčasnosti stále prekvapivejší premiér Fico napísal článok o marihuane. Obsahovo je síce na spôsob ani ryba ani rak (nehovorí jasne o dekriminalizácií), ale snáď bude významným krokom vpred. Vieme pán premiér, že musíte byť veľmi opatrný v téme marihuany, pretože Vaši voliči Vám za tento blog asi tlieskať nebudú, ale za odvahu vysloviť Váš názor na vec máte bod k dobru. My budeme sledovať ako premeníte slová na skutky a či sa opäť téma dekriminalizácie marihuany potichu nezametie pod parlamentý koberec. pokračovanie článku
Včera som bol na proteste proti Gorile. Aj keď som nerád súčasťou davu a ešte neradšej potenciálnej davovej hystérie a násilností. Dav sa často zvykne zvrhnúť na niečo masovo-primitívne, kde je rozumné uvažovanie a vyjadrenie názoru pošliapané a udupané "davovou psychózou" (nič lepšie mi nenapadlo). Navyše tá kosa včera! A keďže som tam nemienil piť ani zahrievať sa príležitostným vandalizmom a násilnosťami, tak som na seba celkom hrdý, že som tam vydržal tak dlho. pokračovanie článku
Asi pred týždňom mi zavolal kamoš s otázkou, čo robím cez víkend a či nechcem ísť na Trnavskú stovku. "Trnavskú čo? Trnavskú stovku." Je to turistický pochod z Bratislavy do Brezovej pod Bradlom a stovka sa to volá preto, lebo trasa má sto kilometrov. "Jasné, idem, znie to dobre", súhlasil som ľahkovážne, nevediac presne do čoho sa púšťam. Mišo mi poslal link a ešte pár článkov, z ktorých som sa podrobnejšie dozvedel, čo ma to vlastne cez víkend čaká. pokračovanie článku
Po dlhom case som sa opat konecne donutil k sadnutiu za pocitac, aby som pokracoval v pisani blogov. V tejto chvili som v Mexiku, vo Veracruz a medzi poslednym blogom a dneskom ubehlo vela casu. Videl som vela miest, stretol vela ludi, zazil toho dost a bola by skoda, keby som o tom nenapisal. pokračovanie článku
Fakty: 4300km, 4 casove pasma, 2 mesiace na sedle bicykla, 8 statov (Georgia, Alabama, Mississipi, Lousiana, Texas, New Mexico, Arizona, California). Zaciatok Atlanta - koniec San Diego. Po vyse mesiaci cestovania autobusmi z jedneho velkeho mesta do dalsieho som v Atlante dostal spontanny napad pokracovat dalej v mojej ceste "okolo sveta" na bicykli. Uz som mal dost sedenia v autobusoch a staniciach, dost ruchu velkomiest. Potreboval som cerstvy vzduch, slobodu, prirodu a otvorenu krajinu. A tiez trochu pohybu. Problem cestovania po Spojenych statoch je ten, ze tu verejna doprava nesiaha ani po paty tej nasej v Europe. U nas chodi autobus do kazdej Hornej dolnej aspon raz denne. Tu sa dostanete maximalne do vacsich miest. V Amerike jednoducho potrebujete vlastnu ride. Na auto alebo motorku nemam rozpocet, tak som musel siahnut po niecom lacnejsom. Bicykli. Navyse precestovat Staty na bicykli je vacsie dobrodruzstvo a vyzva ako motorizovane. pokračovanie článku
Mam len striedmy pristup na internet, takze sa pokusim tymto blogom vystizne zhrnut to podstatne za priblizne posledne 4 tyzdne mojho putovania. Z New Yorku som sa presunul do Atlanty navstivit mojho kamarata Brandona. Prve tri dni boli vskutku narocne, lebo sme stihli jednu narodeninovu party, koncert Thievery Corporation a Massive Attack a nakoniec pravy americky halloweensky zur. Po takejto trojdnovej opici, prazdny ako flasa od whiskey rano po party som lezal na gauci a pozeral niekam do prazdna, som zrazu dostal napad, ze odtialto by som mal dalej pokracovat na bicykli. Uz som mal dost Greyhoundov, spinavych stanic a miest. Potrebujem nejaku prirodu, volnost pohybovat sa, kam a kedy chcem. Na auto nemam a bicyklujem rad. pokračovanie článku
Sedim v Central parku a po dlhsej dobe som konecne opat otvoril dennik a pokracujem v pisani, aby som zdokumentoval udalosti priblizne za posledny tyzden. Z Toronta som dalej pokracoval Greyhoundom do Chicaga. Na americkej hranici, kam sme prisli uprostred noci, sme museli vsetci vystupit z autobusu a ist na pasovu kontrolu. Bol som trochu nervozny, pretoze uz sa mi raz stalo, ze mi nedali viza. Vtedy to bolo vo Vancouveri, mal som este stary pas a pracovnicka na konzulate mi len sucho oznamila, ze nemaju zaruku, ze z Ameriky odidem, resp. ze sa vratim naspat do Kanady. Vraj nemam v Kanade dostatocne zazemie, aby som sa tam naspat vratil. pokračovanie článku
Tentokrat nastupujem na Greyhound bus linka Toronto - Chicago. Chalan, co nakladal batozinu si zlozil sluchatka z usi a zaceril sa na mna. "Vidim, ze mas tricko Gogol Brodello. Prave ich pocuvam." Toto sa mi poslednu dobu stava dost casto. Ludia ma oslovoju na uliciach, v dopravnych prostriedkoch, v hosteli...." I like your t-shirt." pokračovanie článku
Po 55 hodinach jazdy autom som konecne dorazil do Toronta. Planoval som si kupit nejake lacne auto, ale nakoniec som to vyhodnotil, ze je to nad moje financne pomery. Niezeby sa nedalo zohnat nejake male auto za dobru cenu. Do 1000$ sa da bez problemov kupit nieco pojazdne, ale dalsich minimalne 1000$ stoji poistka, bez ktorej sa tu jazdit neda. Tak som si vo Vancouveri cez Craigslist nasiel chlapika, ktory isiel az do Toronta a hladal ludi na zvezenie, pricom by sme si rozdelili naklady na benzin. pokračovanie článku
Jeden den na ceste do downtovnu ma v Skytraine (nieco ako metro ale jazdi to vo vyske nad zemou a nema to vodica) chytil revizor. Listky su tu na nase pomery drahe a ja som nechcel vyhadzovat peniaze na veci, ktore nie su uplne nevyhnutne (pivo, cigarety, obcas nejake jedlo). pokračovanie článku
Ked pisem tieto riadky, sedim prave v lietadle letiacom niekde nad atlantikom. Pozeram sa cez okno, ci neuvidim nieco zaujimave, ale pod nami je len suvisla pokryvka oblakov az po horizont, kde sa stretava s modrou oblohou. Asi 150 kilovy pokerovany Nemec, ktory sedel vedla mna si nastastie presadol inde a tak si robim maximum pohodlia, co mi dve sedadla mozu poskytnut a ponaram sa do svojich myslienok. pokračovanie článku
Rád sa dívam z výšky. Vtedy viac vidím.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
